Byť učiteľským dieťaťom
Je výhoda alebo nevýhoda byť učitelským dieťatom? Patrím do učiteľskej rodiny a viem, že a aj keď som mala zdravotné problémy, nikdy ma mama nerozmazávala a brala ma prísne, aj keď ma učila na základnej škole. Na tento príbeh, ktorý Vám chcem opísať nikdy nezabudnem. Bolo to v máji, slnko prenikalo cez okna triedy, vonku, vládla príjemná jarná atmosféra. Všetko sa pomaly prebúdzalo. Stromy zakvitli svojimi voňavými kvetmi. Na oblohe bolo vidieť kŕdel vtákov, ktoré prilietali k nám z teplých krajín a svojím spevom označovali, že sa blíži jar. Ľudia sa tešili z krásne rozkvitnutých kvetov, ktoré ich lákali nielen svojou voňou ale aj pestrými farbami, alebo aj spevom vtákov. Všetko pripomínalo to, že sa opať začalo jarné obdobie, na ktoré sa každý z nás teší a ktoré vyvoláva v ľudoch pocit radosti a šťastia. Však sa začína Máj , máj lásky čas. Je to najkrajší mesiac v roku. Kým vonku vládla príjemná atmosféra, v našej triede nastala situácia, ktorú nikto nečakal. Mala som vtedy 9 rokov. Bola som dosť neposlušné a neposedné dieťa. Sedela som v lavici so spolužiačkou, s ktrorou sme toho dosť veľa povystrájali . Mala pekné dlhé hnedé kučeravé vlasy s pestrými mašľami. Niekedy vyzerala ako „pipi dlhá pančucha“. Veľakrát sa mi stalo, že som ju za vlasy ťahala, alebo sme vyrušovali cez hodinu tým, že sme si maľovali nechty na rukách. Proste sme chceli byť parádnice, dokonce sme sa aj rovnako obliekali. Pamätám sa jedného dňa na to, že sa moja mama nazlostila a pozvala ma v triede pred lavicu, aby som sa prehla a bila ma po zadku drevenou palicou. Vtedy nastalo v triede hrobove ticho, nebolo počuť ani „ muchu preletieť“. Každý, ako som prišla ku lavici sa na mňa pozeral čo vlastne bude. Nikto to však neočakával, že ma mama zbije před všetkými. Všetci si mysleli, že som jej vlastná dcéra a niečo také si nedokáže dovoliť. Ja som sice vedela, že mama ma brala prísne . Mala som vtedy oblečený modrý nohavicový kostým. Jako ma mama bila v tom palica pukla a zlomila sa. Mama mala na sebe oblečenú bielu blúzku, čiernú sukňu a na tom mala biely plášť. V jej tvári som videla hrozný hnev a nesmiernu zlosť. Aj počas svojich ďalších rokoch na základnej škole som si dávala obrovský pozor na jazyk, aby som neodvrávala a správala sa ku ostatným učiteĺom milo. Aj dnes si myslím hoci už som dospelá, že moja výchova, kdeže mama bola učiteľka, bola prísna. Dnes už viem, že byť učitelským dieťaťom nie je moc dobre a má to aj svoje nevýhody..Aj teraz si kladiem otázku. Je dobré byť učitelským dieťaťom?
Leonka
