Čerstvá osemnástka schvaľuje telesné tresty
Ahoj, ja som Nika a som čerstvá osemnástka. Od malička sa o mňa starala skôr o 10 rokov staršia sestra ako rodičia. Tí, keď sestra vyrástla, začali chodiť na týždňovky a doma boli málo, takže výchova ostala viac- menej na nej. Priznávam, že vždy som bola véééľmi problémové dieťa. V škole som odvrávala, neučila som sa, prípadne som ešte v dosť mladom veku začala chodiť poza školu, čo sestru zjavne dosť vytočilo. Triedna si ju zavolala do školy a mňa to netrápilo, dokonca som sa ani neunúvala čakať na sestru doma, kľudne som si behala kade tade bez jej vedomia. Po návrate domov som sa ani nenazdala, ani som sa nestačila čudovať a sestra ma v momente prehla cez koleno a vytrieskala ako nikdy. Moc som plakala, nemala som ju rada, no potom mi svitlo. Poučiť som sa nepoučila a tak ma sestra bila častejšie a musím povedať, že to pomáhalo. Keď som bola menšia tak na holú, ale ako som rástla už nie, už vedela že by to bolo pre mňa moc ponižujúce, no o to silnejšie ma bila a dokonca už varechou či remeňom. A teraz? Mám krásnych 18, som slušné mladé dievča, vôbec nie také ako poniektoré mne seberovné decká, dokážem sa správať a mať úctu k starším. A čomu za to vďačím? Tomu, že na mňa sestra vedela dvihnúť ruku.