Napísala pekná teta
Jedna z mojich prvých ďalších spomienok je z 5 rokov, mala som narodeniny a bola som nachladnutá na prázdninách u babky, už som jej pocikala snáď všetko, nevedela čo mi už dať, stále som bola na šerblíku, zvykla ho trošku prihriať, aby nebol úplne ľadový, raz si všimla, že mám zadok úplne fialový, hneď išla volať mame, že sa veľmi ospravedlňuje, že mi asi spálila zadok, no vysvitlo, že to boli modriny krásne sýto farebne podliate – od maminej varechy a neschopnosti pochopiť, že som nachladnutá... Ja si na samotnú bitku už nepamätám /asi našťastie/, no viem, čo nasledovalo ešte v ten deň u babky – prišla si pre mňa mama, že už tu neostanem ďalší deň spať a ťahala ma von z bytu po zemi bijúc ma ako psa so slovami „Je to moje dieťa a ja si s ním budem robiť čo chcem!“ Plakala som a volala na babku nech ma nenechá odvliecť ma, že ja chcem ostať tu, no babka nemohla nič robiť, akurát jej povedala „Tak si ju zabi, keď je to tvoje dieťa.“, vtedy sa mama trochu spamätala a prestala ma bezhlavo bezdôvodne mlátiť, no bolo jasné, že tam už neostanem...
