Napísala teta Martina
Myslím si, že v 80. rokoch sa už v škole nemohlo stať, že by žiak dostal vyprask. To už bolo neprípustné. Ja som však chodila do školy (na I. stupeň) v 60. rokoch a to naozaj záležalo od učiteľky, ako si vynucovala disciplýnu. Učiteľkám vtedy stačila stredná škola s maturitou. V 1. a 2. triede sme mali asi 30 ročnú učiteľku, ktorá i najmenšie "prehrešky" bežne trestala výpraskom na zadok. Používala dlhé bambusové ukazovátko a bolo úplne jedno, či bol previnilec chlapec alebo dievča - každý dostal 5-6 razantných švihnutí na predmetnú časť tela, ale vždy cez oblečenie. I mne sa pár krát ušlo a môžem povedať, že zadok štípal teda poriadne a dobre som si rozmyslela, ako sa budem nabudúce správať. V 3. a 4. triede sme dostali novú učiteľku po maturite - teda mala asi 19 rokov, ktorá bola stašne milá, láskavá a mala veľmi rada deti. My sme ju mali radi samozrejme tiež. Tá na nikoho ani nezvýšila hlas. Ono sa jej to ale vypomstilo a jedna štvrtáčka (dnes by sa povedalo, že zo sociálne horšieho prostredia) jej vynadala a s tvrdeným, že ona sa na celú školu môže vykašlať, chcela odísť z vyučovania. Mladá učiteľka nás všetkých prekvapila - dobehla ju ešte vo dverách triedy, za ruku dotiahla ku katedre, prehla cez koleno, vyhrnula jej sukňu, stiahla hrubé pančucháče, ktoré sme vtedy všetky nosili i s nohavičkami a dreveným pravítkom jej tak nasekala na holý zadok, že sme všetci bez dychu čumeli. Následne ju poslala kľačať ku tabuli a stal sa zázrak - spolužiačka bez slova poslúchla a od vtedy s ňou nemala učiteľka najmenšie problémy. To bolo tuším jediný krát, keď táto mladučká učiteľka niekoho potrestala. I naďalej zostala milá a láskavá k deťom.