Keď sa mi sem-tam podarilo, už veľmi dávno, dať deťom po zadnici, veľmi ma to potom mrzelo a snažila som sa byť ideálnou mamou, aj keď to bolo platné asi ako mŕvemu kabát... No snaha odčiniť bola. Včera som bola v jednom obchodíku, kam sa chodievam odreagovať. Občas sa mi tam podarí kúpiť nejakú dobrú vec, z ktorej mám potom dlho radosť. Včera tam bolo veľa ľudí, niektorí aj s deťmi - zrejme ich nemajú kde nechať. Jedno dievčatko, pekne oblečené, s ružovou mašľou vo vlasoch, riflovej bundičke a blonďavými vláskami, tak šesťročné, spokojne čakalo na mamu. Zrazu mama položila košík, kam ukladala nákupuhodný tovar a povedala predavačke: Ideme sa von vycikať.
Keďže som práve bola na odchode, a dievčatko s mamou išlo pár metrov predo mnou dolu schodmi, nechtiac som sa stala účastníkom značne nechutnej scény. Mater, už nie mama, lebo mama je výraz, ktorý si musížena zaslúžiť, tresla malej po hlave. Sprevádzalo to nadávkami, hlupaňa blbá a niečo podobné. To som len počula, lebo ohyb schodov jej hral do karát. Vyzeralo to, akoby ledva čakala, až sa z preplneného obchodu bude môcť utiahnuť niekam do „súkromia“ a vyzúriť sa. Potom nasledovali buchnáty po chrbte a po ústach. Dieťa síce plakalo, ale nie tak, ako by vrešťal - asi, len si to predstavujem - môj syn. Akoby nemalo odvahu zatiahnuť hlasnejšie, aby sa mu neušlo niečo horšie. Moja zbabelosťbola značne vyburcovaná dosť hrmotnou figúrou matere, preto som ako správny srab radšej nezasiahla. Ale, aj tak by to bolo nanič, lebo zákon o trestaní detí zatiaľ nie je podpísaný prezidentom. A možno by ju potom, keby si uvedomila, že má svedka, zbila doma dôkladnejšie. Chúďa dieťa sa vlieklo za materou a ja som si v mysli predstavila moju sestru (žije vo Švajčiarsku). Má päťročnú dcérku, ktorej sa nesmie nik nieto ešte dotknúť, ale ani na ňu krivo podívať. Keď sa jej nespočetnekrát stalo, že malá chcela napríklad výváľať sa po zemi na ulici od rozkoše alebo čapať sa vo fontáne, hovorila mi, že jej nemôže ani fuknúť po zadku, lebo by šla okamžite do basy. A že ak chce výchovne zapôsobiť, musí sa niekam skryť… Zdalo sa mi to smiešne prehnané. Mama mi vždy hovorila, že malé decko má uši na zadku. Ale toto chúďa malo uši snáď všade…