K otázkam sexu a onánie
Kedže nepatrím medzi sexuálov, nazdávam sa, že môžem o sexe písať s nadhľadom a tiež pravdivo. Predovšetkým na sexe nie je nič nemorálne a nečisté. Je to obyčajná biologická potreba porovnateľná s potrebou jesť. Ja osobne som onanista. Keď dlhší čas neonanujem, cítim veľké napätie, ktoré sa postupne nedá vydržať až do tej miery, že jednoducho musím onanovať, lebo ináč by som asi od napätia praskol. Je príznačné, že čím dlhší mám onanistický pôst, tým väčšiu slasť potom počas onánie cítim. Medzi ľuďmi ešte aj v dnešnej dobe panuje v prístupe k sexu mnoho predsudkov, ktoré pramenia z náboženských dogiem a výchove k pokrytectvu a pretvárke. Ak sa dvaja, alebo viac ľudí dobrovoľne dohodnú na sexuálnom akte, je to v poriadku, nie je to nič hriešne a temné. Zlo prichádza vtedy, ak k sexuálnemu styku prichádza násilím. Hriech je aj to, keď sex po sebe zanecháva potraty a nechcené deti. Zlé je to vtedy, keď ide o sex nezodpovedný, keď sa nepoužíva antikoncepcia. Hriechom teda nie je voľný sex, ale pokrytectvo a pretvárka, ktoré sa v súvislosti s tým hojne vyskytujú. Ak by sa vo vzťahu sexu a onánii nepestovalo pokrytectvo, ľudstvo by bolo o dosť šťastnejšie.